79. výročie oslobodenie mesta

Sedemdesiate deviate výročie svojho oslobodenia si Šurany pripomenuli v utorok 27. marca popoludní. Na pietnom mieste pred mestským úradom položili za účasti obyvateľov mesta vence vďaky padlým osloboditeľom primátor Marcel Filaga, jeho zástupkyňa Miroslava Zahoráková, poslanci mestského zastupiteľstva Alžbeta Danielová, Karol Németh, Marcel Rosina a predstavitelia politických strán a spoločenských organizácií.

S príhovorom vystúpil riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Šuranoch Miroslav Eliáš. Ako povedal, „je historicky nezvratnou pravdou, že sme boli oslobodení po tvrdých bojoch sovietskej Červenej armády pod vedením majora Gorkovenka. Bola to ona, čo našim starým rodičom priniesla tak túžobne očakávaný mier.“

Miroslav Eliáš pripomenul historickú trajektóriu ťažkých oslobodzovacích bojov na území Slovenska a na veľkom plátne postupu frontu na sklonku druhej svetovej vojny zmapoval situáciu v Šuranoch: „Do dejín mesta sa navždy zapísala tragédia bratov Bučekovcov. Tak, ako si na Vianoce pripomíname Máriu Kokošovú ako prvú obeť vojnových udalostí, tak bratia Bučekovci stoja pred jej koncom. Bratia pochádzali z chudobnej roľníckej rodiny, bývali na Cintorínskej ulici. Františka Bučeka v novembri 1938 povolali do maďarskej armády. Domov sa vrátil na Vianoce 1943, no v lete 1944 dostal znovu povolávací rozkaz do horthyovskej armády. Dezertoval, ušiel do Nitry a pridal sa k SNP. Za nejasných okolností sa znovu vrátil do Šurian. Fašisti prišli po jeho bratov Floriána a Štefana, aby šli kopať zákopy, ale odmietli. Nastal boj, v ktorom ich zabili. František sa vzdal, väznili ho tu úrade. Na šurianskom námestí, tu v tesnej blízkosti, nad ním 21. februára 1945 vykonali fašisti rozsudok trestu smrti zastrelením. Na popravu sa museli prizerať občania mesta. Ich otec Florián Buček utiekol do polí, kde sa skrýval, utiekol na územie Slovenského štátu a domov sa vrátil až po vojne.“

         Ako ďalej M. Eliáš uviedol, útok Červenej armády na Šurany začal 28. marca po 17. hodine. „Medzi 16:45 – 17:40 prelietali nad našim mestom štyri lietadlá typu JAK na  ochranu a podporu vojsk generála Plijeva. Leteli vo výške asi 1500 metrov. V tom na nich zaútočili štyri nemecké lietadlá Messerschmitt. Jedno zo sovietskych lietadiel z vedúcej dvojice bolo zasiahnuté nepriateľským stíhačom a neovládateľné dopadlo takmer 3 km severovýchodne od Šurian. Zahynul v ňom 25-ročný pilot Mitrofan Jefimovič Kovaľ – rodák z Ukrajiny.

Osloboditelia prišli až do mesta po rameno rieky Nitry, po „Čádyho most“, (to je most pri pizzerii A-čko), ktorý už fašisti stihli zničiť. Okolo 19. hodiny nastala tma, sovietske velenie prerušilo útok. 

         Ráno sa vojsko presunulo po spevnenom drevenom moste pána Ondruška, ktorý stál kúsok vyššie, a Nemci ho nezničili. Šurany boli definitívne oslobodené hneď v ranných hodinách 29. marca 1945. Ťažké boje o Šurany boli v priestoroch cukrovaru, v Geyerovej záhrade (dnešný areál ZŠ SNP) a  v tehelni, ktorá bola v časti mesta Argentína. V bojoch o Šurany položilo svoj život 16 mladých sovietskych vojakov.“

Súčasťou pripomienky 79. výročia oslobodenia mesta bolo aj vystúpenie mužskej speváckej skupiny Váraďani.

Na pietnom akte sa zúčastnili aj členovia 12. mechanizovaného práporu z Nitry.

 Po skončení oficiálneho programu sa v priestoroch synagógy konala šurianska premiéra filmu Za frontom front z dielne mladých talentovaných tvorcov z Dolného Ohaja. Svoju prvotinu náročnú na herecké výkony, kameru, strih aj réžiu spracovali podľa predlohy ruského frontového spisovateľa Alexeja Michailoviča Sadilenka. Pokúsili sa o svoju vlastnú výpoveď a pohľad na dejiny i udalosti, ktoré odkazujú na dané obdobie, bez mýtov a ideologických nánosov. Tvorivý kolektív pracoval na svojom diele tri roky. Autorom námetu a scenára je 17-ročný Milan Slobodník. Réžia a spolupráca na scenári bola pod taktovkou dnes 18-ročného Jakuba Bartoša (obaja sú študentmi šurianskeho gymnázia), ktorý po skončení filmu povedal: „Už nikdy žiadnu vojnu.“ Plná synagóga s ním súhlasila.

Veď tento svet bol predsa stvorený pre mier.

Počas šurianskej kinopremiéry sa konala aj prehliadka historických vojenských rekvizít a techniky, ktoré zapožičal Klub vojenskej histórie z Vrábľov.

                                                                                                 (op)