80. výročie Slovenského národného povstania

Za slobodu bojovali a zomierali aj Šuranci

Obyvatelia Šurian si  80. výročie Slovenského národného povstania (SNP) pripomenuli vo štvrtok 29. augusta 2024 podvečer pri pamätníku povstaleckým hrdinom. Pietnej spomienky sa zúčastnil primátor mesta Marcel Filaga, poslanci šurianskeho mestského zastupiteľstva Alžbeta Danielová, Marcel Rosina, a verejnosť. Riaditeľ mestského kultúrneho strediska   a historik Miroslav Eliáš v príhovore k udalostiam spred 80 rokov zdôraznil, že aj keď Šurany neboli súčasťou povstaleckého územia a priame boje za národnú slobodu sa tu neodohrávali, majú však rodákov, ktorí sa zapojili do boja proti hitlerovskému režimu tak na západnom ako aj na východnom fronte, i v SNP. Mnohí muži riskovali svoje životy, keď dezertovali z maďarskej armády, ale ich hodnotové presvedčenie bolo neoblomné. „Spomíname na učiteľa Igora Štekláča, Alberta Šúchala, Ondreja Kupeckého, Františka Daniela, Jozefa Filagu, Jozefa Nagya, Karola Petráša, Jozefa Vyskoča a ďalších bojovníkov,“ povedal Miroslav Eliáš a pokračoval: „Spomenúť hodno Štefana Raňanského, ktorý v roku 1942 narukoval so svojim starším bratom Martinom do maďarskej armády a bojoval na východnom fronte. V roku 1943 prešiel k sovietskym partizánom a bol pri zrode 1. československej armády pri Buzuluku. Ako príslušník tejto armády padol pri Dukle 23. septembra 1944. Tak isto sa navždy zapísala do dejín mesta tragédia bratov Bučekovcov. Františka Bučeka povolali do maďarskej armády, domov sa vrátil na Vianoce 1943, no v lete 1944 dostal znovu povolávací rozkaz do horthyovskej armády. Dezertoval, ušiel do Nitry a pridal sa k Povstaniu. Za nejasných okolností sa však znovu vrátil do Šurian. Fašisti prišli po jeho bratov, aby šli kopať zákopy, ale odmietli. Nastal boj, v ktorom ich zabili. František sa vzdal, väznili ho a na šurianskom námestí bol vo februári 1945 verejne zastrelený. Spomíname aj na nášho rodáka Alexandra Markuša – stredoškolského profesora a publicistu židovského pôvodu, ktorý bol jedným z prvých organizátorov partizánskych družín na Západnom Slovensku v priestore Malých Karpát. Neskôr bol zajatý a zahynul pri transporte do koncentračného tábora Mauthausen. Máme po ňom v Šuranoch pomenovanú ulicu. Spomienka patrí aj Rudolfovi Hruškovi, ktorý rovnako ako iní, prešiel z maďarskej armády do odboja. Stal sa príslušníkom Hornonitrianskej partizánskej brigády, kde sa zúčastnil viacerých bojov na hornej Nitre, pri Turčeku a v priestore Nízkych Tatier. Bol členom anglo – americkej misie vysadenej na letisku Sliač, ktorá operovala v okolí Polomky na Horehroní. Oproti zahraničným vojakom mal šťastie – prežil aj deportáciu do Berlína, kde sa dožil oslobodenia.“

Pietnu spomienku ozvláštnil hymnickými piesňami Ženský spevácky zbor KANTÁTA.

                                                                     (op)