Na Zámečku ožili zvyky Slovanov

Most Cyrila a Metoda preklenul dejiny

„Prichádzame z čias, keď bola príroda prírodou a ľudia ľuďmi. Keď každý bol vítaný ako hosť.“

Takto sa v sobotu 10. októbra 2026 popoludní v archeologickej lokalite Zámeček, nazývanej aj Slovenská Trója, prihovoril vari dvesto dospelým i deťom hlavný bojovník Spolku historického šermu BOJAR z Nitry. Na mieste, ktorým kráčali dávne dejiny nášho mesta a regiónu, bolo cítiť zvláštne fluidum. Všetci sa tešili z nádherného októbrového dňa v priestore, kde pred tisíckami rokov dýchali, žili a pracovali naši predkovia.

V slávnej Slovenskej Tróji sa konalo krásne podujatie s názvom “Cyril a Metod na Zámečku”. Historický program Mestského kultúrneho strediska v Šuranoch vznikol vďaka finančnej podpore Nitrianskeho samosprávneho kraja v rámci Európskej kultúrnej cesty svätých Cyrila a Metoda. Pri tejto príležitosti primátor mesta Marcel Filaga so zástupkyňou Miroslavou Zahorákovou odhalili informačnú tabuľu  o  cyrilometodskej misii. Slávnostné popoludnie otvoril ženský spevácky zbor KANTÁTA staroslovienskym otčenášom a skladbou Franza Liszta – Slavimo slavno slaveni.

Od soboty je táto vzácna lokalita bohatšia aj o drevený most Cyrila a Metoda nad pravekou priekopu s dĺžkou 863 cm, čo predstavuje rok príchodu vierozvestcov na Veľkú Moravu. Tento zaujímavý architektonický prvok symbolicky preklenul dejiny. Návštevníci podujatia ním prešli  priamo do epicentra histórie. Veď lokalita Zámeček, ktorá sa na rozlohe takmer 15 ha rozprestiera v Nitrianskom Hrádku, mestskej časti Šurian, patrí k najväčším a najbohatším archeologickým náleziskám v strednej Európe. Pre množstvo nájdených vzácnych nálezov sa označuje aj ako Slovenská Trója. Archeologické nálezisko je národnou kultúrnou pamiatkou.

Najstaršia – prvá fáza osídlenia tejto lokality je z obdobia mladšej doby kamennej (4700 – 3500 pred n. l.), keď tu sídlil ľud lengyelskej kultúry. Najvýznamnejším archeologickým predmetom  tejto doby je sediaca keramická soška Hrádockej Venuše – Magna Mater – Veľkej Matky, objavená počas výskumu v roku 1950. Táto 27 cm vysoká soška sa našla v zlomkoch a javí znaky matriarchálnej spoločnosti. Časti rozpažených rúk sú náznakom, že pred sebou držala nádobu hojnosti. Hrádocká Venuša bola vyobrazená aj  na slovenskej dvojkorunovej minci v rokoch 1993 – 2009.

Nový most Cyrila a Metoda sa vzápätí stal promenádou. Najviac obliehaný bol deťmi. Marek s Maxíkom sa v blízkom poraste vyšantili do sýtosti a potom sa s mamou vydali na prieskum slovanského stanového tábora s dreveným koníkom, bojovými palicami, s možnosťou lukostreľby a hodu kópiou. To všetko pre návštevníkov Zámečku pripravila skupina Bojar ako odraz života Slovanov 9. storočí. Veľký aplauz si skvelí bojovníci vyslúžili za vtipné divadelné predstavenie s obradným stromom aj za záverečné preťahovanie povrazom. Okrem potravy pre dušu nechýbali ani ukážky dobovej gastronómie – na krúpovej kaši s oškvarkami, na medovine a na bylinkových čajoch si pochutili malí aj veľkí. Centrum voľného času pripravilo pre deti kreatívne vymaľovánky.

„Na Zámečku v dávnych dobách pulzoval čulý život už pred tisíckami rokov. V novodobej histórii sa podujatie takéhoto formátu uskutočnilo po prvýkrát  a mohlo sa tak stať vďaka tomu, že  tento priestor je už v prenájme mesta. Veríme, že v budúcom roku na týchto miestach pripravíme ďalšie podujatia, ktoré budú zážitkovou formou predstavovať našu dávnu  minulosť. Čaká nás tu ešte veľký kus práce pri kultivácii a odstraňovaní náletových krovín, aby sme túto vzácnu lokalitu viac otvorili a prevzdušnili. Aby sa stala dostupnejšou a lákavejšou pre verejnosť,“ povedal Miroslav Eliáš, známy historik a riaditeľ mestského kultúrneho strediska, ktorý bol nielen organizátorom, ale aj ideovým tvorcom, realizátorom a sprievodcom podujatia. Veľká vďaka patrí aj Mestskému podniku služieb za predchádzajúce práce na skvalitnení priestoru.

                                                                                    (op)